Kultúra

Tibor Kobliček

Všetko sa to „začalo“ v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy sa pán Kobliček stretol a nadviazal spoluprácu s fujaristami Kubincovcami z Utekáča. Oni boli tými učiteľmi, od ktorých sa postupne pán Kobliček naučil vyrábať svoj prvý nástroj – Fujaru. Žiadny majster však neukáže všetko. Kúsok tajomstva svojho remesla si necháva pre seba. Tak sa pán Kobliček postupne musel zdokonaľovať sám. Študovaním literatúry, odkukaním od iných majstrov, či už priamo alebo prostredníctvom nástrojov. Hlavnou inšpiráciou pri práci je jeho láska k Slovensku a ľudovým tradíciám. Prvýkrát sa s vlastnoručne vyrobenou fujarou prezentoval v roku 1975 na Folklórnych slávnostiach v Detve na súťaži výrobcov ľudových hudobných nástrojov.
 

Po fujare stálym zdokonaľovaním sa a rokmi práce pribudli aj iné nástroje – píšťale, gajdy, hracie palice, lutny, husličky, ale aj Nineru - so synom Ladislavom sú jediní výrobcovia tohto krásneho nástroja na Slovensku. Jeho prvé samostatné vystúpenie a vlastne prvá reprezentácia Slovenska bola v roku 1976 v Juhoslávii na Festivale Dunave, Dunave, plavi ... . toto podujatie sa konalo každé dva roky a vystupovali na ňom hudobníci z krajín, cez ktoré preteká rieka Dunaj. Od tých čias pán Kobliček so svojimi výrobkami precestoval skoro celý svet. Reprezentoval naše krásne Slovensko, zručnosť našich ľudí, ľudové tradície. Hral na fujaru, píšťaly, gajdy vo Francúzku, Anglicku, Belgicku, Nemecku, Maďarsku, ale aj v Taliansku, Španielsku, či v ďalekom Japonsku. Naposledy sa na pozvanie Prof. Dr. Ellšeka z Bratislavy zúčastnil na festivale Etnomuzikológie na ostrove Taiwan. Na plagáte medzi čínskymi znakmi bolo napísané jediné meno v latinke Tibor Kobliček Cinobaňa – Turičky. Názov našej obce si mohli prečítať ľudia v krajine vzdialenej tisícky kilometrov.

    

To, čo niekto možno nazve slávou sú kilometre prejdené za tým správnym kusom dreva. Potom roky čakania, kým bude dobre a ako má byť vysušené. Mesiace strávené v dielni. Predstavivosť v hlave a zručnosť v rukách. Dobrý výrobca ľudových nástrojov musí byť majstrom viacerých remesiel – mäsiarom, garbiarom, sústružníkom, kováčom, odlievačom cínu, klampiarom, rezbárom a v neposlednej rade aj hudobníkom. Pán Tibor Kobliček má mnoho krásnych zážitkov a spomienok na svoje cesty. Na jedno z mnohých vystúpení, ktoré odohral v Paríži si spomína takto: „Hrali sme na fujarách traja. Dvaja inžinieri z Bratislavy a ja. Keď sme dohrali, v sále nastalo ticho. V prvom momente sme si pomysleli, že sa miestnym naša hudba nepáči. Vzápätí však nastal búrlivý potlesk, ktorý nás vyvolal na pódium ešte trikrát. Ľudia boli ohúrení krásnym zvukom našich fujár. Bol to veľmi silný zážitok. Sme chlapi, ale dojal nás k slzám.“ Je veľa toho, na čo by pán Kobliček mohol spomínať.

Kde všade môžeme vidieť a obdivovať výrobky nášho rodáka – majstra Kobličeka:

Ružomberok – Donovaly: Športhotel recepcia
Banská Bystrica: Literárno - hudobné múzeum
Detva: Mestské múzeum – tu vystavuje svoje výrobky aj syn Ladislav Kobliček
Liptovský Hrádok: Ovčiarske múzeum

Tibor Kobliček (1937) je v súčasnosti vari najvšestrannejším výrobcom ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Pri ich výrobe uplatňuje svoje výtvarné vlohy, ktoré zo začiatku prejavoval ako amatérsky výtvarník a neskôr využíval v profesii výtvarníka propagácie, i zmysel pre technickú presnosť, ktorú získal ako sústružník - obrábač kovov. Najprv jeho pozornosť upútala fujara, originálny hudobný nástroj Podpoľania a širšieho okolia, neskôr píšťaly, a postupne pridával ďalšie ľudové a aj historické hudobné nástroje.
 

Aj keď sám pochádza z Turičiek, kde s malými prestávkami prežil doteraz väčšinu svojho života, a Turičky, zdá sa, boli z hľadiska ľudovej hudby a inštrumentára pod vplyvom výrazného detvianskeho regiónu, jeho záujem o ľudové hudobné nástroje a ich výrobu prestupuje hranice tejto oblasti a Tibor Kobliček sa venuje výrobe hudobných nástrojov aj z iných regiónov Slovenska i historickým nástrojom zachovaným už len v múzeách. Na všetkých svojich nástrojoch vie zahrať, nechýba mu dobrý hlas a zaujímavý spevácky prejav a znalosť množstva piesní.
 

Svoje prvé stretnutie s fujarou dáva Tibor Kobliček do súvislosti s menom Juraja Haranzu, ktoré ho už v detstve počúval v rodných Turičkách hrať na tomto nástroji. Pri výrobe detvianskych fujár a pastierskych píšťal jeho učiteľmi a inšpirátormi boli fujaristi z Utekáča Juraj Kubinec (1890) a najmä jeho synovia Martin Kubinec (1942) a František Kubinec (l939).Vzory a inšpirácie „rozumy“ bral však aj od iných výrobcov, a to či už priamo, alebo sprostredkovane cez nástroj alebo cez odbornú literatúru.
 

Po úspechoch vo výrobe fujár, ktoré sa jeho nástrojom dostali vo forme ocenení na folklórnom festivale v Detve udelením ceny instrumentum excellens, sa záujem Tibora Koblička zameriava na ďalšie hudobné nástroje - pastierske píšťaly, gajdice a gajdy. Vari najdôležitejšou bola jeho vlastná húževnatosť, cieľavedomosť a snaha o racionálne pochopenie fyzikálnych zákonitostí ako samotných nástrojov, tak jednotlivých materiálov, z ktorých boli nástroje vyrobené. Výtvarné sklony sa prejavujú vo variabilnosti ornamentov, rozvíjaní a vytváraní vlastných, ktoré síce v technikách vychádzajú zo starších vzorov, ale sú jednoznačne poznačené Kobličkovou tvorivosťou. Svojská výzdoba väčšiny nástrojov je vari najvýraznejšou črtou jeho produkcie. Hudobné nástroje zdobí motívmi vegetatívnych ornamentov, niekedy aj geometrickými prvkami, či kombináciou s rastlinnými vzormi.
 

Ornament na drevených častiach nástrojov vytvára technikou linkovej rezby, vruborezu a nízkeho reliéfu. Autorskú značku umiestňuje prevažne do ornamentálneho kontextu, ale vždy viditeľne. Svojím vedomým prístupom k výrobe, poznávaniu a prezentácii ľudových hudobných nástrojov a ľudovej hudobnej a piesňovej kultúry môžeme Tibora Koblička jednoznačne zaradiť k predstaviteľom súčasného hudobného, ale i výtvarného folklorizmu. Dokazuje to aj výrobou historických nástrojov bez priamej osobnej či medzigeneračnej nadväznosti vo výrobe a používaní týchto nástrojov v ľudovom inštrumentári.
 

Pri všetkých nástrojoch záleží Kobličkovi aj na ich zvukových vlastnostiach. V tejto oblasti experimentuje. Vyrába fujary dvojačky i trojačky, basičky, citary, lutny, trumšajty, signálne rohy, važecké rohy a fujary trombity, ale aj trojdierkové handrárske píšťalky z kosti, banícke klopačky, rapkáče, klepáče, pastierske biče, palice - koncovky. Mnohé hudobné nástroje vyrába ako jediný na Slovensku a je priekopníkom aj v hre na tieto nástroje. Kobliček vošiel do povedomia odbornej i laickej verejnosti výrobou ninery nazývanej aj organistrum. Tento pomerne komplikovaný stredoveký strunový trecí hudobný nástroj, ktorý sa od 19. storočia používal už len v ľudovej hudbe, práve Kobliček vrátil do ľudovej hudby ako výrobca i ako muzikant. Začal ju vyrábať na základe poznania a dôkladného štúdia originálu zo zbierok múzea v Poprade. Dodnes sa venuje aj voľnej maľbe.
 

Syn Tibora Koblička Ladislav, vyučený umelecký kováč, sa inšpiroval otcovou vášňou pre výrobu hudobných nástrojov. Okrem ľudových nástrojov však vyrába aj klasické husle a violy. Otcove skúsenosti vstrebával od mala viac-menej mimovoľne, ale výrobu huslí sa učil u skúseného majstra husliara Jána Nemčeka, ktorý pripravuje mladých husliarov na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene. Zdá sa, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a jeho výrobky si postupne získavajú svojich užívateľov a obdivovateľov. Nie je to pre ich výzdobu, ornamenty či atraktivitu ani nie pre príbuzenstvo so známym výrobcom ľudových nástrojov, ale pre kvalitu a dobré zvukové vlastnosti nástrojov. A to nie je zlé dedičstvo. Či sa bude venovať celému sortimentu, ktorý pozná od otca, to ukáže čas. Doterajšie výsledky ukazujú, že na to má predpoklady. Na hudobných nástrojoch Tibora Koblička vďaka ich zvukovým vlastnostiam hrajú vynikajúci muzikanti i popredné folklórne súbory. Vlastnia ich múzeá, divadlá, filmové štúdiá i jednotlivci.
 

Tibor Kobliček sa zaslúžene stal pojmom vo výrobe ľudových hudobných nástrojov aj ako interpret — hudobník a spevák so svojským hlasom a dobrou interpretáciou množstva ľudových piesní z Podpoľania a iných regiónov Slovenska. Jeho popularitu dokazujú pozvania na festivaly, nahrávky v rozhlase, MG kazety a CD i reprezentácia ľudovej kultúry Slovenska v zahraničí. Filmy natočené o jeho práci ho nielen vniesli do vedomia verejnosti, ale stali sa inšpiráciou pre ďalších výrobcov.

Martin Mešša

Ceny a významné podujatia:

1969 – 1977 ceny na celoslovenskej prehliadke amatérskeho výtvarníctva v Dubnici v rôznych výtvarných odboroch

1972 – 1982 výstavy v Detve, vo Zvolene, Banskej Bystrici, Bratislave, Martine, Ružomberku, Liberci, Görlitzi (NDR) a Boleslawi (Polsko)

Cena Dr. Ladislava Lenga lnstrumentum excellens na X. ročníku folklórneho festivalu v Detve za fujaru

cena za invenčný prístup k ľudovému hudobnému nástroju na súťaži o Cenu Dr. Ladislava Lenga lnstrumentum excellens na folklórnom festivale v Detve

1978 cena za vynikajúcu kolekciu gájd a gajdíc

1979,1984 cena za kolekciu rohov a trúb, výstava kolekcie hudobných nástrojov na XIV. ročníku folklórneho festivalu v Detve a na medzinárodnej súťaži Prix de musique folklorique de Radio Bratislava

1987 cena za interpretáciu ľudovej hudobnej kultúry, výstava ľudových hudobných nástrojov v Dome kultúry ROH v Lučenci

1976 – 1991 účasť na folklórnych festivaloch vo Východnej a v Detve, Myjave, Strážnici, Kokave nad Rimavicou, Červenom Kláštore, Malej Lehote a iných

1976 – 2004 účasť na rôznych domácich i zahraničných vystúpeniach v Juhoslávii, Maďarsku, Poľsku, Taliansku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, Nemecku, Švédsku, Rakúsku, ZSSR, Českej republike, Alžírsku, Egypte, EXPO 1992 v Seville a 2000 v Hannoveri

1996 výstava hudobných nástrojov na Folklórnom festivale vo Východnej

1997 udelená Pocta ministra kultúry Slovenskej republiky

2001 udelená strieborná plaketa za rozvoj kraja od Krajského úradu v Banskej Bystrici

2004 účasť na Dňoch hudobných nástrojov vo Dvore remesiel ÚĽUV v Bratislave účasť na Dňoch majstrov ÚLUV v Bratislave